podobydoby

Míňam informačné tabule, dopravné značenia, zápchy a špinavé fasády budov. Užívam si jazdu podľa predpisov a sprevádza ma výhľad za oknami. Lepia sa na mňa pretekári, ktorí si myslia, že na zručnosť za volantom im stačí pozeranie filmov o rýchlych autách. Blikajú mi svetlami, oslepujú ma, predbiehajú. Kto vie, za ktorou zákrutou ich čaká smrť, alebo preľaknutá zver, ktorá sa už nezmôže na útek. A ponáhľajú sa vôbec? Alebo len šalejú z vlastných životov?

Ja mám svoju cestu a neponáhľam sa umrieť. Všetko má svoj čas. Prihovárajú sa mi lesy, kopce, chalupy a kľukaté cesty medzi dedinami, kde sa ľudia neponáhľajú, pretože záhrady, ani kostol, ani poštové schránky, ani krčma im neutečú. Za stromami sa zakráda slnko, no občas sa nemá kam schovať a tak mi vbehne priamo do tváre. Prižmúrim oči a som rád, že ešte existuje.

Idem mimo mesto. Sám, s prázdnym sedadlom spolujazdca, fľašou vody a rastúcim pokojom v duši, ktorý ma uisťuje, že všetko bude dobré a to nielen mimo mesta. Sedím za volantom, bez nutnosti obleku, prejedenej peňaženky a vyleštených topánok. Idem preč. Mimo mesto. Mimo otázky a vysvetlenia, uisťovania, hádky, podozrenia, podania rúk, diskusie. Mimo plagáty, letáky, kurvy, klamstvá, podvody, účesy, kabelky, biznisy, umelé prsia a obchytané zadky. Mimo vzduch nasiaknutý dymom, parfumom a olovnatým dychom zo špinavých pľúc zúrivých áut. Mimo mesto, kde ma nevítajú unavené dvere na fotobunku, ale šum lístia. Na miesta, kde sa aspoň chvíľu môžem kochať aj niečím iným, ako zanedbanou architektúrou, opadanou omietkou, chodníkmi so žuvačkovými pehami, megastavbami, výkladmi žobrajúcimi o pozornosť a preľudnenými obchoďákmi, ktoré sú záchranou pre ľudí, ktorí nemajú žiadne záujmy a záľuby.

Tam, kde môžem počúvať rozmanité zvuky aj bez konektorov, slúchadiel, káblov, reproduktorov a elektrických zásuviek, pretože príroda nepotrebuje hudobné nástroje a jej orchester sa nikdy neunaví.

Odísť mimo mesto, kde si môžem vychutnať jedlo bez cinkania stoviek príborov, škrípania stoličiek a hlasitej vravy. Kde si môžem dať pivo aj bez štrngania a trieskania dnom pohára o lepkavý stôl.

Idem si oddýchnuť od ľudí. Od spomienok. Od budúcnosti.