podobydoby

/A to sa teraz nejdem zastávať konkrétnych ľudí v politike. Alebo v hociktorej inej oblasti. Uvediem to iba z princípu, aby sme si uvedomili ten vzorec./

Zaujímavé, ako mnohým vadí, že ministrom športu by mal byť niekto, kto nemá atletickú postavu a vyštudoval toto a tamto. Alebo, vadí, že nejaký poslanec alebo minister robil kedysi nejaké iné remeslo, má vyštudované niečo iné a je zrazu v politike. No a? Koľkí robíte to, čo ste vyštudovali? Koľkí zdieľate kadejaké citáty, že „choď si za svojim snom, za svojim cieľom, proti prúdu, nepočúvaj iných“ a aká dôležitá je zmena a nebáť sa ich robiť atď… A keď to niekto chce preniesť do praxe, niekto iný ako vy, tak vám vadí, že niekto robí to, čo nevyštudoval? Len sa pozrite, koľko basketbalových trénerov nemá dva metre. Vadí to? Vadí, že medzi úspešnými spíkrami sú aj ľudia s vadami reči či s tourettovym sydromom, že mnoho vedcov, hercov či športovcov je hendikepovaných? Že najlepší golfista je černoch a najlepší raper beloch? Aj to vadí? Plastové telá a steroidové svaly nevadia? Umelá frajerka nevadí? Frajer s vylešteným autom za podvody a napožičiavane peniaze nevadí?

(a to ešte nie sme pri ľuďoch s kriminálnou a zlou minulosťou, ktorí sú dnes pre mnohých vzormi. Herci, speváci, umelci, rečníci, poradcovia… . A prečo nie? Keď sa poučili. Či nemôžu?)

Tu ide skôr o to, že budeme rýpať do niekoho iba z princípu, lebo to nie je náš obľúbenec, alebo sme chceli iného kandidáta. Iného človeka. A keď už nie je čo na niekoho vytiahnuť, tak zaútočíme na vzhľad. Na postavu. Hlavná vec, že rozprávame deťom aké zlé je sa vysmievať iným a šikanovať iných skrz vzhľad. Kohokoľvek podceňovať. A dospelí robia to isté v komentároch. Ja už tiež na fb blokujem komentáre. Už ma to nezaujíma. Že som taký a onaký. Už nie. Po tých rokoch. Ja so sebou žijem najdlhšie a sám najlepšie viem aký som a aký nie. Tiež som vyštudoval niečo iné, tiež nie som atlét, tiež mám za sebou pekné aj škaredé. A dovolil som si robiť akcie, komunitné podujatia, dobročinné zbierky atď… . Už aj preto som bol zlý. No zaujímavé, že tí ktorí ma za to zvozia, tak nerobia NIČ. Ale ono je to aj takto – v živote by ste mali robiť asi iba to, čo vám schvália ľudia, ktorí si myslia, že vás poznajú.

Vidieť to aj na takomto príklade: Začnete robiť realiťáka alebo poisťováka. A koľkí sa vám hneď vysmejú, lebo si myslia, že vás dokonale poznajú skrz to, čo ste im dovolili aby o vás vedeli, alebo že spolu máte nejaké zážitky a vedia o vás, čo všetko ste v živote už robili. No a? A najčastejšie sú to práve kamaráti alebo rodina, kto vás bude zhadzovať alebo sa vám vysmievať, keď začnete robiť niečo nové.

Ale ten výsmech celkovo, je absurdný. Na základe pocitov a dojmov, lebo sa vám nepáči.

Ale poďme teda k inému vzorcu. Dokonca aj keď je človek študovaný odborník s mnohými skúsenosťami, aj takému sa vysmejú. Napríklad:

Ako sa vysmievali z videí, kde predvádza Michail Ryabko systemu. Boj z blízka. Že akú ma postavu, že ako to čudne vyzerá atď. Verejnosť, ktorá o tom nič nevie, si dovolí vysmievať sa z práce človeka, ktorý je plukovník vojenských špeciálnych jednotiek, bývalý hlavný inštruktor taktického tréningu jednotiek rýchleho nasadenia, bývalý poradca Najvyššieho súdu Ruskej federácie. Začal s tréningom v piatich rokoch a s bojovým výcvikom v pätnástich. Bol taktický veliteľ tímov na záchranu rukojemníkov protiteroristických operácií a zneškodňovanie ozbrojených zločincov. Ale nejakí chcipáci od počítača sa budú smiať, lebo to nevyzerá nastajlovane ako vo filme.

Chcete iný príklad? Karel Nešpor. Ten, ktorému sa vysmievajú na internete za terapiu smiechom. Ľudia vidia nejaké cvičenie, mimické cvičenie a podivné zvuky či básničky, a už ho nazvú bláznom či dokonca feťákom. Lebo im to príde komické. Aj keď napríklad také mimické cvičenia tak vyzerajú, no majú svoj význam. Čítali ste napríklad niečo od neho? Ja skoro všetky knihy. A sú úžasné. Ale budú sa mu vysmievať a zhadzovať ho tupci na internete. Človeku, ktorý vyštudoval medicínu, vykonal atestáciu z psychológie, potom špecializačnú atestáciu pre odbor liečenie návykových chorôb a má dlhodobý výcvik v psychoterapii. Dokonca získal vedeckú hodnosť kandidáta vied. Je primárom v Bohniciach, venuje sa liečeniu alkoholizmu a je autorom niekoľkých desiatok odborných a populárno náučných kníh a rady odborných článkov o liečení návykových chorôb, joge, relaxácii, zvládaní stresu, sebaovládaní, zdravých emóciách atď.

A že niekto nemá niečo vyštudované? Ani si neviete predstaviť, koľkí ľudia, ktorí o nás rozhodujú, to nemajú vyštudované. Politici, úradníci, manažéri…. .