podobydoby

Je obrovská škoda, že najčastejšou témou blogov je tu politika. Pretože existuje toľko rôznych iných tém, pohľadov, nápadov, príbehov, literárnych útvarov … . A je zaujímavé, ako vedia ľudia prehliadať všetky ostatné témy, pekné myšlienky, zaujímavé projekty, inšpirácie, informácie o zaujímavých ľuďoch a ozvú sa iba k politike. Pretože to je téma, ku ktorej si myslia, že majú čo povedať. Častokrát iba nenávisť a zloba, podelení na dva tábory. Iba z princípu. Argumenty nulové, alebo už miliónkrát ohraté, krčmové reči, hry na bojovníkov a vlastencov. Alebo sa oháňajú tým, čo kde počuli alebo videli v telke či na internete. Osobná skúsenosť žiadna. Ani s politikou, ani s politológiou, ani osobne s politikmi. Alebo aspoň s politickým marketingom. Myslia si, že im stačí titul internetového študenta – odborníka na všetko.

Takže politika, politika, politika. Ešte že existuje. Ešte že existujú poslanci, úradníci, politici, systém, aby sa malo na koho všetko zvaľovať. Samozrejme iba to zlé. Z princípu. Keď je niečo mestské alebo štátne, tak tam majú mnohí ľudia pocit, že sa môžu vyjadriť neúctivo, neslušne, vulgárne, bez zdvorilosti, bez vypočutia si a zváženia argumentov. Proste, iba z princípu je tu všetko zlé.

Ale áno, za mnoho zlého môže systém, politici, úradníci, konflikty záujmov, korupcia…. . ALE, za mnoho vecí nemôžu. Pretože je to iba o ľuďoch a ich svedomí. Politici nemôžu za medziľudské vzťahy a že ľudia v sebe živia tie odporné vlastnosti ako chamtivosť, závisť, zlomyseľnosť, neveru, klamstvo, bezohľadnosť, sebeckosť, hlúposť, nerozhľadenosť, lenivosť… . Nemôžu za to, keď niekto nerešpektuje občianske spolunažívanie, ruší nočný kľud, nečíta upozornenia a informačné tabule, nesplachuje po sebe záchod, úmyselne ničí a znečisťuje okolie, umýva auto v potoku, parkuje ako sviňa – aj na mieste bezbariérového prístupu, aj pred únikovými vchodmi, pretože musí za každú cenu parkovať čo najbližšie pri vchode. Nemôžu za dopravné priestupky, ani za pľuvance, zvratky, žuvačky a hovná po chodníkoch a trávnikoch, ani za postriekané a počmárané steny, vchody, výťahy, ani za rozkopané a vykradnuté poštové schránky v bytovkách. Nemôžu za to, že niekto chodí do prírody počúvať na plné pecky hudbu, ani že tam nosí smeti či mŕtvoly. Nemôžu za povaľujúce sa použité toaleťáky, papieriky či špaky na turistických chodníkoch. Ani za vytrhané kvety v národných parkoch, rozkopané mraveniská, otrávenú zver či broky v nich. Ani za pytliactvo, ani za ohniská tam, kde je to zakázané, ani za saponáty v potokoch a riekach, ani za stratené panenstvá na školských výletoch. Nemôžu za šikanu v škole, ani za bitky, ani za to , že sa niekto dobrovoľne rozhodol pre alkohol, drogy, automaty. Nemôžu za to množstvo bizaru a hnusu na sociálnych sieťach. Nemôžu za klamstvá, podrazy a podvody vo vzťahoch, kamarátstvach, rodine. Ani za lenivosť, vzťahovačnosť, urážlivosť, namyslenosť, rozmaznanosť, pózerstvo. Ani za to, že rodičia kašlú na svoje deti. Nemôžu za to, že si niekto neváži a ničí cudzí majetok, prácu či výtvor, ani za stopy v čerstvom asfalte, betóne či zemine, kde je čerstvo zasiata tráva a upozornenia na zákaz vstupu. Nemôžu za schválne nepozbierané psie hovná, ani za nočný štekot v paneláku, ani za susedské spory a prieky. Nemôžu ani za to, že niekto nechodí na kultúrno-spoločenské podujatia, aj keď sú mnohé zadarmo. Nemôžu za to, že niekto nesleduje dianie v miestnej politike a vo svojom bydlisku, ani keď niekto zo závisti schválne nepodporí svojho známeho v podnikaní a radšej si tovar kúpi u konkurencie. Nemôžu ani za výsmech, ani za zákernosť, ani za nepodporu od rodiny či kamarátov.

Politici nemôžu za nerozhodnosť, neúprimnosť, neschopnosť, chamtivosť, zlomyseľnosť a klamstvá iných ľudí. Ale za tie svoje samozrejme áno. A nie je ich málo.

Takže keď si tu otvorím blogy a komentáre, tak je to prešpikované politikou. Lebo, politike predsa každý rozumie. Čo na tom, že je to veda a má množstvo poučiek a názvosloví. A keby som tých samozvaných „politológov“ z týchto pojmov vyskúšal, tak nebudú vedieť ani základy. Tak ako boli mnohí odborníkmi na epidémiológiu, virológiu, medicínu, biológiu, no neprišli so žiadnym vlastným výskumom, v živote nepozreli do mikroskopu a ani nevedia, z čoho sa skladá bunka – základná stavebná jednotka života. Ale ozvať by sa k problematike chceli. O čo by bol svet krajší, keby sa každý ozýval iba k tomu, s čím má skúsenosť, čomu rozumie, pri čom bol. K prípadom, u ktorých si prečítal celý spis, pozná všetky výpovede svedkov a všetky dôkazy. K situáciám a udalostiam, pri ktorých bol a k ľuďom, s ktorými má nejaký zážitok on, nie iba z počutia alebo z toho, čo ponúkajú sociálne siete.

A teraz očakávam komentáre od týchto internetových krčmových odborníkov na politiku. Od toho množstva hrdinov v preprdených kreslách a gaučoch, ktorých chráni vzdialenosť alebo anonymita. To sa to dobre každému nadáva, uráža, vyhráža na diaľku. Ako ste už určite mnohí z vás zažili aj pri svojich statusoch, blogoch alebo pri svojej práci a snahe. A keď potom týchto ľudí vidíte osobne, tak sú to len zbabelí chcipáci.