podobydoby

Vstúpiť do priestorov obchodu v štýle Hollywoodskej hviezdy na červenom koberci a nosiť sa pomedzi regály, ako milionári, ktorí prišli zachrániť prevádzku pred bankrotom. Takto sa mnohí správajú pri nakupovaní. Razia si cestu nákupným vozíkom, ako baranidlom pri policajnej akcii, s absenciou akejkoľvek obozretnosti a ohľaduplnosti. Pozdrav a poďakovanie je tabu.

Mnohí trávia vyberaním si tovaru z regálov aj hodinu a keď už majú všetko, tak sa zrazu ponáhľajú zaplatiť a divia sa, že pre nich nie je otvorená špeciálna, privátna pokladňa. Pre poniektorých sú totiž dlhé rady aj dvaja ľudia pred nimi. Zrazu sa ponáhľajú zaplatiť. Pomalé tempo je preč a vymení ho nervózne prešľapovanie z nohy na nohu a krútenie hlavou.

A tie zbytočné hádky a sťažnosti. Absencia pochopenia.

Niektoré individuá nenapadne, že brigádnička, pracujúca na pokladni nemôže za to, že nie všetky kasy sú k dispozícii, pretože chýbajú zamestnanci. Nie každému sa totiž chce pracovať v obchode. Nemôže za to, že sa nájde v regály tovar po záruke. Nemôže ani za to, že chýbajú sáčky na pečivo. Ani za to, že uniesli Michala Kováča mladšieho. Ani za sprivatizovanie Nafta Gbely. Poniektoré uškriekané paničky so staromódnymi frizúrami, alebo prešedivelí, vypasení podnikatelia však radi otvárajú papule, ktorými sa musia neustále sťažovať a kričať, nechávať si zavolať vedúceho, alebo telefonovať na infolinku. Kričia a sťažujú sa ako absolútne neomylné osoby, bez možnosti nechať si čokoľvek vysvetliť. A v tom šialenstve, ktoré nazývajú svojím životom si neuvedomujú, že personál tam nie je na to, aby si o neho mohli obtierať svoje špinavé papule alebo vybíjať zlú náladu.

Možno si to chce občas uvedomiť, že predavačky, upratovačky, skladníci a ostatný personál nie sú mašiny, ktoré obchodný reťazec môže naprogramovať, bez možnosti omylu, únavy a nároku na prestávku.

Je zaujímavé, že často sa za vážených zákazníkov považujú osoby, ktoré tovar rozvŕtajú svojimi odpornými rukami, rozhádžu ho po regáloch, pomiešajú, zamenia, potrhajú, polámu, rozpučia, nechajú si niečo nakrájať, navážiť a zabaliť a potom to niekam len tak hodia do regálu, pretože si rozmysleli kúpu tohto tovaru. A keď im náhodou niečo spadne, tak sa neunúvajú to zodvihnúť, alebo zjednajú nápravu kopnutím tovaru pod regál.

To, že pri nakupovaní vystupujete v pozícii zákazníka ešte neznamená, že máte automaticky vo všetkom pravdu a že vám má byť vo všetkom vyhovené. Že máte zlaté nóbl zadky a všetci zamestnanci predajne sa z vás musia posrať, behať za vami, plniť vaše rozkazy, rozmary, znášať vaše nálady a sťažnosti, trpieť krik a urážky. Nerobí to z vás nadradené bytosti. A ak náhodou nemáte pravdu, nie je hanba sa ako zákazník ospravedlniť.

Myslím si, že zdvorilosť, trpezlivosť, ohľaduplnosť a slušnosť sú pri nakupovaní dôležité a zamestnanci obchodov si to zaslúžia. Vstávajú ráno do práce, makajú, živia seba, svoje rodiny, majú tiež svoje problémy, bolesti, slabosti, vlastnosti a chyby. Sú taktiež iba ľudia, tak ako vy. Navzájom si môžete urobiť nakupovanie príjemnejším, tak načo si ho znepríjemňovať krikom, hádkami, sťažnosťami, neslušnosťou a povýšeneckými maniermi.