podobydoby

Je tu koniec školského roka a žiaci sa určite tešia na prázdniny. Na výlety, posedenia s kamarátmi, chatovačky, chlastačky, flákačky, diskotéky, vylomeniny, záľuby, letné lásky, dobrodružstvá, odvrávania rodičom atď… . Na všetko, čo k prázdninám patrí.

Snáď ale odhodením školskej tašky na dva mesiace neskončí ich záujem o vzdelanie, pretože je to zároveň priestor učiť sa aj o tom, o čom v škole učia málo alebo vôbec. A v rôznych knihách, kurzoch, prednáškach či besedách čaká nekonečné množstvo informácií a poznatkov o všetkom možnom. Svet otázok a odpovedí. A je pekné vidieť, že mnoho detí o to stojí.

A fakt to stojí za to, byť „zlodejom“ na informácie. Možnosť učiť sa. Získavať rozhľad a príležitosť rozprávať sa s ľuďmi aj o hlbších, zaujímavejších a obohacujúcejších témach. O histórii, o umení, o prírode, o literatúre, o iných krajinách a kultúrach, o filozofii, ezoterike, náboženstvách, financiách, investovaní, vede, technike, politike … .

Každopádne prajem všetkým pekné prázdniny. Užite si ich naplno a dávajte na seba pozor, či už v lese, na cestách, pri kúpaní.

(PS: kniha je priateľom aj mimo školy  )

Zároveň prichádza leto, obdobie brigád. Buďte k mladým brigádnikom trpezliví a slušní. Možno je to ich prvá skúsenosť s nejakou prácou a treba si ceniť to, že sa rozhodli zarobiť si. Spomeňme si na svoje začiatky či už na brigádach alebo v práci, aké to bolo ťažké, ako mrzelo zhadzovanie zo strany kolegov, šéfov či hostí, zákazníkov…. .

A ešte napíšem, že …

Biť, týrať či fyzicky trestať deti za zlé známky? Za prospech? Málo je strachu a nešťastia v detských svetoch a rodinách? Dúfam, že sa zo správ nedozvieme o nejakej ďalšej samovražde či úteku z domu kvôli strachu z bitky. Mnohé deti sa totiž boja prísť domov so zlými známkami, pretože sú doma bité. A tých tragédií bolo priveľa. Kvôli strachu prísť domov a tak sa radšej niekde túlajú, utečú alebo si siahnu na život. Hlavná vec, že dospelí zdieľajú kadejaké motivačné citáty, obrázky a videá, ako škola nie je všetko a ako sa učíme celý život. Ako každý môže dosiahnuť to čo chce a bla bla bla. Že si treba ísť za svojimi snami. Že život je škola a učíme sa hlavne z neúspechov a pádov. Z prehier. Že keď človek spadne, musí vstať atď… . Kde to je ale v praxi? Keď mlátite deti za známky a idete na to strachom. Čo ich tým naučíte? Nadávkami, bitkou, zavesením remeňa na zárubňu detskej izby.

Ja by som chcel vidieť, aké známky mali na vysvedčení a v žiackej knižke tí ich rodičia (a aké poznámky), ktorí bijú a trestajú svoje deti za prospech. Za vysvedčenie. Alebo si snáď myslia, že tak vychovajú dieťa k lepšiemu životu, než mali oni?

A všetci vy, žiaci, ktorým to nejde v škole, alebo niektoré predmety áno a iné nie, nezúfajte. Pozrite si životné príbehy rôznych známych a slávnych osobností – umelcov, vynálezcov, vedcov, hercov, hudobníkov, svetových lídrov, duchovných vodcov … . Tam nájdete inšpiráciu a nádej v to, že naozaj si každý človek nájde svoje miesto vo svete a živote, a to aj bez samých dobrých známok. Stačí vedieť využívať svoj talent a prednosti.

Ale samozrejme, školu netreba flákať. Treba sa snažiť pochytiť v nej čo najviac. Ono mnohé z toho časom zužitkujete aj v bežnom živote. A nikdy neviete, čo sa raz rozhodnete v živote robiť a každá informácia a poznatok sa vám môže hodiť. Takže nekašlite na školu.